mraky na stenách miesto vrán
pršia do nálad
nahé v roztečených krivkách
teatrálne nech zaplače
kto pozerá hľadajúc stratené
vietor neláme kosti stromom
a Nore sa v ňom nevlní len ťažké kvapky
kreslia svoje letokruhy
padajú strany kníh
lomia sa tváre zrkadiel
myslím na mužov čo ma pitvali
hrali sme sa na lásku
hrali …
pianissimo na dúhových sklách
dosadá snáď celá obloha
na hroby
keď prší
21. okt 2006 o 16:01
Páči sa: 0x
Prečítané: 376x
niekedy v dňoch
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)